Vyššie vedomie nie je pripútané k dočasným a povrchným veciam. Svoju pozornosť smeruje k hlbším, nadčasovým a univerzálnym hodnotám.
Vysoký stav vedomia je pre väčšinu ľudí relatívne neznámy pojem. Keďže úroveň vedomia človeka nijako nesúvisí s externými faktormi, ako sú akademické tituly, profesionálne úspechy, sociálny status, materiálne bohatstvo alebo životné skúsenosti, téma ľudského vedomia zostáva pre veľkú časť populácie nezaujímavá a úplne mimo povedomia. Pri čítaní opisu vysokých stavov vedomia nemá väčšina ľudí najmenšiu predstavu, o čom vlastne čítajú. V skutočnosti je rozvoj vedomia najväčším darom, aký môže jednotlivec sám sebe a ľudstvu ako celku ponúknuť.
Táto kniha prináša unikátne informácie a prelomový pohľad na evolúciu vedomia – a to od najnižších emocionálnych stavov cez sociálne a hierarchické emócie až po najvyššie stavy vedomia, ktoré sú historicky označované ako „osvietenie“ alebo „prebudenie“. Už len dozvedieť sa pravdivé informácie o týchto vysokých stavoch môže mať obrovský vplyv na náš život. Otvárajú sa nám tým dvere k novému spôsobu vnímania a naše chápanie reality sa rozširuje. To, čo bolo predtým neviditeľné, sa zrazu stáva potenciálnou možnosťou.
Rovnakú transformačnú silu má pochopenie nízkych emocionálnych stavov, ich evolučného pôvodu, účelu a prejavov. Umožňuje nám lepšie porozumieť bežnému ľudskému správaniu, a teda nielen samému sebe, ale aj svojmu okoliu. Nízke emocionálne stavy a ich negatívne prejavy sú totiž v populácii úplne bežné a môžeme ich pozorovať v každodenných prejavoch našich priateľov, kolegov z práce, rodinných príslušníkov a iných ľudí z nášho bezprostredného okolia. U mnohých ľudí sa stali silnou súčasťou ich osobnosti a považujú ich za úplne prirodzené – opakujúci sa strach, žiarlivosť, závisť, sebaľútosť, obviňovanie, pohŕdanie, neustála túžba po niečom „inom“ či pretrvávajúci smútok alebo stavy beznádeje. Tieto stavy sú natoľko rozšírené, že sa nám často zdajú úplne normálne, no v skutočnosti sú len odrazom nevedomého prežívania nízkej úrovne vedomia. Niečím, čo dennodenne formuje naše správanie, spôsob komunikácie aj pohľad na svet.
Keď sa na chvíľu úprimne zamyslíme, určite si dokážeme vybaviť niekoho zo svojho okolia, kto akoby uviazol v jednom z týchto stavov. Napríklad niekoho, kto je neustále smutný, ľutujúci sa a často je zacyklený v spomienkach na minulosť. Niekoho, kto žije v neustálom strachu a dookola rozpráva o katastrofických scenároch, ktoré sa nikdy nenaplnia. Alebo niekoho, kto sa zmieta v hneve, je večne frustrovaný, pravidelne sa rozčuľuje nad každou maličkosťou, sťažuje sa svojmu okoliu, obviňuje iných a nachádza úľavu v ohováraní. Všetky tieto negatívne prejavy majú pôvod v evolučne najstarších emóciách a nízkych stavoch vedomia, ktoré vytvárajú ešte sofistikovanejšie psychologické mechanizmy, spôsobujúce ďalšie nešťastie, utrpenie a neúspech.
Veľká časť populácie tak trávi hodiny, dni, týždne, ba dokonca celý život v pohltení týmito negatívnymi emocionálnymi stavmi, čo je nielen neprospiešné, ale úplne zbytočné a často sebazničujúce. Zamyslime sa na chvíľku. Niekto povie alebo urobí niečo, čo sa nám nepáči, a my sa okamžite prepneme do emocionálneho stavu hnevu: neodpúšťame, ohovárame, obviňujeme, topíme sa v sebaľútosti (Ako mi to len mohol urobiť?!), premýšľame o pomste alebo zostaneme urazení ako malé deti. Tento spôsob reakcie nie je vôbec výnimočný. Nízky stav vedomia nás drží zaseknutých v cykle, kde sme ochotní týždne, mesiace alebo ďalších dvadsať rokov vyťahovať spomienky na jeden okamih a ľuďom zo svojho okolia donekonečna rozprávať, ako nám bolo ukrivdené a čo sme subjektívne prežívali.
V iných prípadoch sa jeden týždeň rozčuľujeme pre jednu vec a druhý týždeň ju bez hanby vymeníme za inú, ako keby sme sa len prezliekali do iných šiat. Väčšina ľudí jednoducho nedokáže pozorovať svoje vnútorné stavy s odstupom a emócie preberajú kontrolu nad ich myslením, správaním aj rozhodovaním. Sami si vytvárajú a udržiavajú nekonečný zoznam dôvodov na utrpenie.
Nízke emocionálne stavy sú dokonca také rozšírené, že ich považujeme za normálnu súčasť nášho každodenného života. Často sa stretávame s názorom: Veď byť emocionálny je predsa ľudské. A hoci je pravda, že prežívanie emócií je súčasťou ľudskosti, neznamená to, že nás tieto inštinktívne reakcie a nízke emocionálne stavy majú riadiť, ovládať alebo v nich máme zotrvávať.
Rozvojom vedomia postupne preberáme nad svojím vnútorným svetom vedomú kontrolu. Impulzívne a krátkodobé emocionálne reakcie prestávajú riadiť naše správanie a rozhodovanie. Spočiatku ich pozorujeme a skúmame ich pôvod, ale časom ich úplne prekračujeme. Na rozdiel od reaktívneho človeka, ktorý sa nechá každou situáciou okamžite rozhoditť alebo do nej osobne vtiahnuť, vyvinuté vedomie si udržiava odstup. Neberie si nič osobne. Nevyvedie ho z miery každý pohľad, slovo alebo názor, ako to je bežné v nízkych stavoch vedomia.
Hoci emócie ako strach, túžby, odpor alebo hnev mali svoj evolučný význam a pomáhali nám prežiť v nepriateľskom prírodnom prostredí, v súčasnosti veľmi často vedú k zbytočnému utrpeniu, brzdia osobný rozvoj a udržiavajú nás v sebazničujúcich vzorcoch správania. Ak je náš prevládajúci emocionálny stav negatívny, zažívame viac negatívnych skúseností a negatívnych udalostí, ktoré potom pôsobia ako séria nešťastných náhod. Dokonca akoby „zázrakom“ stretávame ľudí, ktorí majú rovnaké zážitky.
Naša myseľ nedokáže porozumieť tomu, čo tieto skúsenosti a udalosti spája. Považuje ich za náhodné nepriaznivé okolnosti, ktoré nijako nesúvisia s naším stavom vedomia. To, čo sa nám však v živote deje, nie je výsledkom náhod. Dnes už vieme, ako sú tieto udalosti a skúsenosti prepojené. Moderný výskum odhaľuje, že práve náš stav vedomia určuje nielen to, ako život vnímame, ale aj čo v ňom zažívame.
Stav nášho vedomia totiž zásadne ovplyvňuje naše správanie a rozmýšľanie. Stáva sa akýmsi dominantným magnetickým poľom, ktoré do nášho života priťahuje konkrétne situácie, konkrétnych ľudí a konkrétne výsledky.
Pokrok v moderných vedeckých disciplínach (napr. nelineárnej dynamike) nám poskytol užitočný rámec pre pochopenie toho, ako prevládajúce emocionálne stavy a trvalé stavy vedomia ovplyvňujú a tvarujú naše životné skúsenosti. Pomerne jednoducho vysvetľujú, prečo sa ľuďom v živote deje, čo sa im deje. Veľmi stručne povedané, náš prevládajúci emocionálny stav vytvára opakujúce sa vzorce správania a myslenia, ktoré potom ovplyvňujú naše vnímanie sveta a to, ako naň reagujeme.
Neskôr sa budeme podrobne venovať aj tejto oblasti, ale pozitívnou správou je, že porozumenie prevládajúcim emocionálnym stavom má potenciál zvýšiť úroveň vedomia a samotné zvýšenie úrovne vedomia nám umožňuje tieto vzorce a mechanizmy odhaliť, oslobodiť sa od nich a prekročiť ich. Je to, akoby sme po rokoch tápania v tme konečne rozsvietili svetlo. To, čo bolo kedysi neviditeľné, zrazu vidíme jasne a zreteľne. Vidíme nielen prekážky, o ktoré sme sa potkýnali, a steny, do ktorých sme narážali, ale aj dvere, ktoré boli celý čas otvorené, len sme ich v tme jednoducho nevideli.
Mnohí ľudia si myslia, že snažiť sa o vysoký stav vedomia je vhodné nanajvýš pre meditujúcich, duchovných guruov, náboženských fanatikov alebo ľudí, ktorí žijú v rozpore s moderným spôsobom života. Opak je pravdou. Neexistuje nič, čo by modernému človeku prinieslo viac benefitov ako zvýšenie úrovne vedomia.
Ide o neopísateľnú vnútornú premenu, ktorá nás dokáže oslobodiť od skresleného vnímania reality, zbytočného utrpenia, negatívnych emocionálnych stavov, zdravotných problémov, psychologických problémov, deštruktívnych zlozvykov a patologických vzorcov správania, ktoré nám bránia v trvalom šťastí a úspechu. Všetky tieto negatívne životné faktory je možné odstrániť rozvojom vedomia. Ide o proces, pri ktorom si postupne začíname viac uvedomovať seba, svoje myšlienky, postoje, obranné mechanizmy, emócie a spôsob, akým vplývajú na náš život. Je to posun od automatického a nevedomého reagovania k vedomejšiemu, slobodnejšiemu a hlbšiemu prežívaniu reality.
Hoci téma rozvoja vedomia môže na moderného človeka pôsobiť ako niečo vzdialené, neuchopiteľné a nedosiahnuteľné, už len samotné porozumenie evolučnému vývoju vedomia – od inštinktívnych reakcií cez nízke emocionálne stavy až po najvyššie stavy vedomia – umožňuje posun bližšie k vysokému stavu vedomia. Ide o stav, ktorý prevyšuje všetky predchádzajúce zážitky. Len čo človek nahliadne do tohto poznania, jeho cesta sa zmení. Už nie je možné vrátiť sa do stavu nevedomosti.
Nikto, kto zažil plnosť vysokého vedomia, už nechce znova prežívať obmedzenia nízkych stavov, kde je každodenná existencia skreslená nekonečnými ilúziami. Ako povedal Buddha, ak sa niekto vo svojom živote dopočuje pravdu o osvietení, nikdy sa už neuspokojí s ničím menším.
Človek môže byť bohatý, populárny aj akademicky vzdelaný, ale zároveň mať nízku úroveň vedomia. Môže byť inteligentný a úspešný, ale jeho nízka úroveň vedomia spôsobuje, že má nezdravé až sebadeštruktívne vzorce správania, ktoré ho nakoniec stiahnu na dno. Na to, aby sme dosiahli vysoký stav vedomia, nemusíme byť géniami. Nie je potrebné rozumieť fyzikálnym zákonom ani komplikovaným matematickým rovniciam. Takisto nie je potrebné hodiny meditovať v krčovitých polohách, chodiť bosý, nosiť smiešne oblečenie alebo čítať náboženské texty.
Kým vzdelanie, sociálne statusy, majetok a skúsenosti poskytujú nástroje pre interakciu so svetom, neovplyvňujú priamo úroveň nášho vedomia. Už vôbec nehovoria o našej emocionálnej zrelosti a vonkoncom nezaručujú vnútorný pokoj, harmóniu, spokojnosť, mier a šťastie.
Skutočná transformácia vedomia pramení z pochopenia hlbokých súvislostí medzi vlastnými myšlienkami, názormi, presvedčeniami, emóciami a spôsobom, akým vnímame a ako reagujeme na svet okolo nás. Preto potrebujeme najprv porozumieť prekážkam, ktoré nám v dosiahnutí vysokého stavu vedomia bránia. Práve tie tvoria značnú časť obsahu tejto knihy. Už len tým, že sa o daných prekážkach dozvieme, prirodzene zvyšujeme úroveň svojho vedomia.
Kto kráča cestou rozvoja vedomia, skôr či neskôr pochopí, že nejde o to „vznášať sa nad svetom“, ale vidieť ho taký, aký skutočne je. A práve v tom spočíva zásadný rozdiel medzi nízkym a vysokým stavom vedomia.
Nízky stav vedomia by sa dal prirovnať k mentálnej krátkozrakosti, pri ktorej je náš pohľad na okolitý svet celkom rozmazaný. Všetko okolo nás je zahmlené a neostré. Nevidíme zreteľne ani svoj odraz v zrkadle. V takomto stave nám nezostáva nič iné, len si domýšľať, čo sa s nami aj okolo nás naozaj deje. Často to vedie k nesprávnym záverom a chybám v úsudku. Nevidíme svet taký, aký skutočne je, ale len nejasný odraz našich vlastných obmedzených predstáv a našej predpojatosti. Táto mentálna krátkozrakosť nás oddeľuje od skutočnej reality, od autentického vnímania života a od hlbšieho pochopenia seba samých.
Naopak, vysoký stav vedomia nám umožňuje vidieť svet zreteľne a jasne. Vidíme svet taký, aký je. Namiesto povrchného sústredenia sa na obsah nás zaujímajú súvislosti a širší kontext, čo nás vedie k hlbšiemu porozumeniu všetkým našim skúsenostiam. V tomto stave sa vytráca dualistické posudzovanie a zjednodušovanie reality prostredníctvom lineárnych vzťahov, takže namiesto toho, aby...